Alternative Tlingit Orthography

This Alternative Tlingit Orthography is based on Navajo orthography.

Comparison of Tlingit Alphabets

IPA Alternative Email American Canadian
[ʌ] (or [ɐ]) A a
[ʌ́] (or [ɐ́]) Á á
[aː] (or [ɒː]) Aa aa À à
[áː] (or [ɒ́ː]) Áá áá Áa áa  â
(/p/) (B b)
[t͡ʃʰ] Ch ch
[t͡ʃʼ] Chʼ chʼ Ch' ch'
[t] D d
[t͡ɬ] Dl dl Dł dł
[t͡s] Dz dz
[ɛ] E e
[ɛ́] É é
[eː] Ee ee Ei ei È è
[éː] Éé éé Éi éi Ê ê
[k] G g
[kʷ] Gw gw
[q] Gg gg Gh gh G̱ g̱ Gh gh
[qʷ] Ggw ggw Ghw ghw G̱w g̱w Ghw ghw
[h] H h
([hʷ]) (Hw hw)
[ɪ] I i
[ɪ́] Í í
[iː] Ii ii Ee ee Ì ì
[íː] Íí íí Ée ée Î î
[t͡ʃ] J j
[kʰ] K k
[kʷʰ] Kw kw
[kʼ] Kʼ kʼ K' k'
[kʷʼ] Kʼw kʼw K'w k'w
([l]) (L l) (Ll ll) (Ḻ ḻ) (L l)
[ɬ] Ł ł L l Ł ł
[ɬʼ] Łʼ łʼ L' l' Lʼ lʼ
([m]) (M m)
[n] N n
([o]) (O o)
[qʰ] Q q Kh kh Ḵ ḵ Kh kh
[qʷʰ] Qw qw Khw khw Ḵw ḵw Khw khw
[qʼ] Qʼ qʼ Kh' kh' Ḵ' ḵ' Kh' Kh'
[qʷʼ] Qʼw qʼw Kh'w kh'w Ḵ'w ḵ'w Kh'w kh'w
[s] S s
[sʼ] Sʼ sʼ S' s'
[ʃ] Sh sh
[tʰ] T t
[tʼ] Tʼ tʼ T' t'
[t͡ɬʰ] Tł tł Tl tl Tł tł
[t͡ɬʼ] Tłʼ tłʼ Tl' tl' Tł' tł'
[t͡sʰ] Ts ts
[t͡sʼ] Tsʼ tsʼ Ts' ts'
[ʊ] U u
[ʊ́] Ú ú
[uː] Uu uu Oo oo Ù ù
[úː] Úú úú Óo óo Û û
[w] W w
[x] X x
[xʷ] Xw xw
[xʼ] Xʼ xʼ X' x'
[xʷʼ] Xʼw xʼw X'w x'w
[χ] Xh xh X̱ x̱ Xh xh
[χʷ] Xhw xhw X̱w x̱w Xhw xhw
[χʼ] Xhʼ xhʼ Xh' xh' X̱' x̱' Xh' xh'
[χʷʼ] Xhʼw xhʼw Xh'w xh'w X̱'w x̱'w Xh'w xh'w
[j] Y y
([ɰ]) (Ÿ ÿ) (Ÿ/Y̱ ÿ/y̱) (Ÿ ÿ)
[ʔ] ʼ .
([ʔʷ]) (ʼW ʼw) (.W .w)

IPA Use of Hyphen in Alternative Orthography
[k.ʔʌ] (not [kʼʌ]) k-a
[s.h] (not [ʃ]) s-h

All words in Tlingit start with a consonant. The glottal stop is not written if it is the first consonant in a word or if it is followed by a hyphen.

Examples

Alternative Orthography
Chʼa yéé gugénkʼ áwé a kaaxh shukałisʼúxh, haa tłaguu qwáánxʼi aadé s qunuugu yé. Haa łííłkʼw hás aadé yéé s jineeyi yé áwé, de áá awtułxaaji át áwé, áá haa waqkiiyaqaa. Ách áwé kakawtuwakéłʼ. Dee kawtuuʼaaggúún áwé xhá, haa tłáá łííłkʼw hás, haa tłáá káák hás, hasdu qustiiyí, hasdu yuu xhʼatángi. Dee áá awtułixaaji át áwé, haa jiyís. Haa jiixʼ kakiiyakéłʼ. Ách áwé tsu hééde shugaxhtuutáán, yá yaaquusgé daakeet, haa jiixʼ anáq has kawdikʼíítʼ.
(Kichnááłxh, 1980)

Email Orthography
Ch'a yéi gugénk' áwé a kaaxh shukalis'úxh, haa tlagoo khwáanx'i aadé s khunoogu yé. Haa léelk'w hás aadé yéi s jineiyi yé áwé, de áa awtulxaaji át áwé, áa haa wakhkeeyakhaa. Ách áwé kakawtuwakél'. Dei kawtoo.aaghóon áwé xhá, haa tláa léelk'w hás, haa tláa káak hás, hasdu khusteeyí, hasdu yoo xh'atángi. Dei áa awtulixaaji át áwé, haa jiyís. Haa jeex' kakeeyakél'. Ách áwé tsu héide shugaxhtootáan, yá yaakhoosgé daakeit, haa jeex' anákh has kawdik'éet'.
(Kichnáalxh, 1980)

American Orthography
Ch'a yéi gugénk' áwé a kaax̱ shukalis'úx̱, haa tlagoo ḵwáanx'i aadé s ḵunoogu yé. Haa léelk'w hás aadé yéi s jineiyi yé áwé, de áa awtulxaaji át áwé, áa haa waḵkeeyaḵaa. Ách áwé kakawtuwakél'. Dei kawtoo.aag̱óon áwé x̱á, haa tláa léelk'w hás, haa tláa káak hás, hasdu ḵusteeyí, hasdu yoo x̱'atángi. Dei áa awtulixaaji át áwé, haa jiyís. Haa jeex' kakeeyakél'. Ách áwé tsu héide shugax̱tootáan, yá yaaḵoosgé daakeit, haa jeex' anáḵ has kawdik'éet'.
(Kichnáalx, 1980)

Canadian Orthography
Ch'a yê gugénk' áwé a kàxh shukałis'úxh, hà tłagù khwânx'i àdé s khunùgu yé. Hà łîłk'w hás àdé yê s jinèyi yé áwé, de â awtułxàji át áwé, â hà wakhkìyakhà. Ách áwé kakawtuwakéł'. Dè kawtù.àghûn áwé xhá, hà tłà łîłk'w hás, hà tłâ kâk hás, hasdu khustìyí, hasdu yù xh'atángi. Dè â awtułixàji át áwé, hà jìyís. Hà jìx' kakìyakéł'. Ách áwé tsu hêde shugaxhtùtân, yá yàkhùsgé dàkèt, hà jìx' anákh has kawdik'ît'.
(Kichnâłxh, 1980)

English
We have only uncovered a tiny portion of the way our ancient people used to do things. How our grandfathers used to handle things is what we had given up, what you told us to look at. That is why we untied it. We had tried it, you see, our mothers’ grandfathers, our mothers’ maternal uncles, their culture, their language. We had given them up for ourselves. You have untied it for us. That is why we will open it again, this container of wisdom left in our hands.
(George Davis, 1980)

Tlingit English
IPA Alternative Email American Canadian
[ɬɪ̀nkɪ́tʰ] Łingít Lingít Łingít Tlingit
[ʌ̀náːskʰɪ̀] Anááski Anáaski Anâski Alaska
[ˈtsʌ́ntʰɪ̀ kʼɪ̀ˈhíːnɪ̀] Dzánti Kʼihííni Dzánti K'ihéeni Dzánti K'ihîni Juneau
References:
Wikipedia
Omniglot

Comments